Častokrát mi maminky hovoria, že do určitého veku nemali ich deti problém so spánkom, ale potom z jedného dňa na druhý nastala zmena a dieťatko zrazu nechcelo zaspať alebo sa často budilo zo spánku, prípadne bol problém aj s jedným, aj s druhým. V takýchto momentoch väčšinou rodičia vyskúšajú všetko možné, len aby ich dieťatko zaspalo. Je to prirodzené, pretože vieme, aký dôležitý je spánok pre naše deti. Pomoc dieťatku zaspať sa ale veľa krát zmení na vytvorenie nevhodných spánkových asociácií, ktoré v konečnom dôsledku vedú k tomu, že dieťatko vyžaduje asistenciu rodičov pri každom zaspávaní a zobudení sa zo spánku.
Za takéto náhle zmeny v spánku môže byť zodpovedná spánková regresia. Do dvoch rokov sa ich objavuje niekoľko. Súvisia s vývinovými zmenami, ktorými si každé dieťatko prechádza a vyskytujú sa v rôznych podobách. Kedy teda môžete očakávať spánkové regresie, a ako sa s nimi vysporiadať sa dozviete v tomto článku.
4-6 mesiacov
Ak vaše dieťatko nevie v tomto veku ešte samo zaspať alebo jeho denné spánky trvajú len cca 45 minút, môže sa stať, že sa bude budiť v noci každé 2 – 4 hodiny. Dôvodom je zmena dĺžky spánkového cyklu a tiež fakt, že od tohto veku sa deti v prechodoch medzi spánkovými cyklami úplne zobudia. Táto zmena je trvalá, deťom sa v tomto veku mení spánok a začína fungovať na princípoch, ako funguje spánok dospelého človeka. Z vývinového hľadiska je to teda posun vpred. Pokiaľ sa ale vaše bábätko ešte nenaučilo zaspávať samo, bude vás pri zobudeniach potrebovať, aby ste mu pomohli znovu zaspať. Poskytnutie podpory a asistencie je úplne v poriadku, snažte sa ale vyhnúť tomu, aby vám dieťatko zaspávalo na prsníku alebo na rukách. Ideálne je dieťatko upokojiť a nechať ho skúsiť zaspať samostatne, prípadne mu k spánku asistovať v postieľke.
8-9 mesiacov
Spánková regresia v deviatich mesiacoch úzko súvisí so separačnou úzkosťou a tiež s novonadobnutými motorickými schopnosťami. Dieťatko sa učí loziť a štvornožkovanie chce precvičovať za každú cenu! Nevadí, že má čas spánku, tréning je preň dôležitejší. V tomto prípade si treba tiež dať veľký pozor na to, aby sme zbytočne nevytvárali dieťatku asociáciu, ktorá bude vyžadovať asistenciu rodiča a bude ťažké sa jej zbaviť. Pokojne môžete sedieť pri postieľke vášho bábätka, keď bude zaspávať. Vašim cieľom by však malo byť to, aby dieťatko zaspalo samostatne v postieľke. Ak ponúknete prsník, na ktorom zaspí, alebo sa ho budete snažiť uspať na rukách, znovu len vytvoríme spánkovú asociáciu, ktorú nechceme.
12 mesiacov
Na ročnú spánkovú regresiu sa môžeme pozerať aj ako na nadstavbu tej, ktorou si dieťatko prešlo v deviatom mesiaci. Separačná úzkosť môže byť veľmi výrazná a vaše dieťatko bude vyžadovať vašu spoločnosť za každých okolností. Predĺžte predspánkovú rutinu a strávte s vašim dieťatkom viac času pred spaním, aby sa upokojilo a išlo spať spokojné. Nevynechávajte denné spánky, dieťatko sa učí chodiť, takže spánok na načerpanie energie potrebuje. To, že bude pár dní denné spánky odmietať ešte neznamená, že po ustúpení spánkovej regresie sa k nim nevráti. Uložte dieťatko na ranný aj obedný spánok ako zvyčajne.
18 mesiacov
Spolu s možnou separačnou úzkosťou nám v tomto veku zohráva veľkú úlohu aj vývin reči. Väčšina 18 – mesačných detí je už iba na jednom dennom spánku cez obed. Spánková regresia sa môže prejaviť ako časté nočné budenie. Dieťatko tiež môže po zobudení zo spánku zostať dlhšie hore počas noci. Denný spánok môže odmietať alebo si pospí len okolo 45 minút. Toto všetko je v rámci vývinu prirodzené. Znovu len musíme pár dní vydržať a spánková regresia pominie.
Ako dlho trvá spánková regresia?
U každého dieťatka je to individuálne. Deti, ktoré majú vytvorený pravidelný režim a vedia samé zaspať v postieľke, prekonávajú spánkové regresie veľmi hladko. Buď si rodičia ani nevšimnú, že by nejaká nastala, alebo je v priebehu niekoľkých dní preč. Dôležité je počas spánkových regresií nevytvárať nové spánkové asociácie, trvať na pravidelnom režime aj za cenu vynechania spánkov a zbytočne nestimulovať dieťatko, keď sa v noci prebudí a potrebuje „trénovať“. Nesnažte sa dieťatko „nasilu“ uspať, keď trénuje naučené. Nezaspí o nič skôr. Pokiaľ neplače, nechajte ho v postieľke a počkajte, kým sa neunaví a nezaspí znovu. Reagujte na dieťatko, až keď si vás plačom vypýta. Deti, ktoré nemajú stabilný režim alebo majú vytvorené nevhodné spánkové asociácie, sa pasujú so spánkovými regresiami dlhšie.
